PRÍBEHY SPOD ONDAVSKEJ VRCHOVINY

ALADÁR ŠALÁTA

Dejiny každodennosti sú v slovenskej historiografii aktuálnou témou zhruba posledných desať rokov. Sú doplnkom k tzv. veľkým, najmä politickým dejinám a v zaujímavej forme postihujú každodennú realitu, ktorá je pre poznanie minulosti veľmi dôležitá. O to zaujímavejšie je to v oblasti regionálnych dejín, lebo práve v menej historicky vypätom a možno i historicky menej atraktívnom prostredí sa spravidla nezachovalo veľa pramenného materiálu pre poznanie života tunajšieho obyvateľstva.

Dlhoročný riaditeľ nemocnice vo Svidníku pediater MUDr. Aladár Šaláta, CSc. (nar. 1931 v Dobrej nad Ondavou), publikoval niekoľko rokov v regionálnej tlači rôzne príbehy zo života zdravotníkov v regióne severovýchodného Slovenska. Zaujímavé boli nielen netradičným spôsobom vyrozprávania, ale aj svojím obsahom. Čo však bolo dôležité, zaznamenávali postavenie a pomery v zdravotníctve v regióne, ktorý bol najviac postihnutý druhou svetovou vojnou, v regióne, v ktorom žije obyvateľstvo so špecifickými zvyklosťami, inou kultúrnou, životnou úrovňou, hospodárskym i vzdelanostným zázemím.

Po rokoch publikovania v novinách sa autor rozhodol skoncentrovať zažité príbehy do knižného celku, ktorý mu istým spôsobom umožňuje ponúknuť čitateľovi ucelenejší obraz o každodennom živote ľudí žijúcich pod Ondavskou vrchovinou. Nepodujal sa napísať novelu, román či vedeckú štúdiu. Zostavil rovno rukopis knihy. Ale aj v tej ostali krátke príbehy, čriepky spomienok. Podané takpovediac naraz, za sebou, nabrali podobu filmového strihu, sekvencií, ktoré však v jednom celku odvíjajú pôsobivý príbeh každodenného života obyčajných ľudí, všednú, no predsa zaujímavú históriu časti severovýchodného Slovenska v celom 20. storočí.

Príbehy sú rozdelené do šiestich kapitol. Kapitoly sú členené chronologicky i tematicky. Dr. Šaláta ako dobrý rozprávač vystaval jednotlivé epizódy s dôrazom na detail, atmosféru doby zachytil i citáciami v nárečí, nechýbajú tiež vysvetlenia, bez ktorých by niektoré príbehy strácali svoj zmysel. Prínosná je kapitola príbehov z okresu Stropkov odvíjajúcich sa od prvej svetovej vojny a pokračujúca medzivojnovým obdobím. Hrdinami príbehov sú mešťanostovia, lekári, úradníci či statkári. Významnou postavou, ktorá autorovi prerozprávala rôzne staršie príhody, a tým ho aj ovplyvnila, bol MUDr. Rudolf Sóbel (1900 – 1975). Od roku 1928 bol lekárom v Dobrej, koncom vojny sa ukrýval v lesoch okolo Stropkova. Neskôr pôsobil ako lekár v Strážskom, pochovaný je vo Vranove nad Topľou. Druhou zaujímavou regionálnou osobnosťou, ktorej je venovaných niekoľko príbehov, je dlhoročný košarovský notár Bedrich Guseo (1879 – 1940). Bol miestnou autoritou so zmyslom pre humor a s veľkou duchaprítomnosťou. Tieto epizódy sú zaujímavým doplnkom dejín horného Zemplína. Ani kapitola príbehov z lekárskej praxe vo Svidníku z druhej polovice 20. storočia v sebe nezaprie ducha doby, keď lekár bol osobnosťou a zdravotníctvo vo Svidníku ešte v plienkach. V mnohých príbehoch, ktoré autor zaradil do knihy, sa zračí silné puto Aladára Šalátu k rodnej obci, ale aj veľký a stále pretrvávajúci záujem o Svidník a ľudí, ktorí tu žili a stále žijú. Verím, že vás publikácia zaujme nielen ako generačná výpoveď jedného lekára, ale aj ako príspevok k dejinám zdravotníctva a regiónu pod Ondavskou vrchovinou.

Editor