Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom
Štefan Šutaj
Parížska konferencia v roku 1946 bola významným medzníkom v európskych dejinách. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky. Bola to konferencia o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.
Pre Československo a Maďarsko bola Parížska konferencia 1946 o mierových zmluvách miestom konfrontácie, ale aj dotvárania základných línií povojnovej politickej orientácie a medzinárodnopolitického postavenia oboch krajín. Na diplomatickom poli sa v rokoch 1945 – 1947 odohrala významná konfrontácia dvoch stredoeurópskych politík, do ktorej zainteresované strany investovali množstvo energie, snažiac sa využiť alebo eliminovať dôsledky predchádzajúceho vývoja. Tento boj bol konfrontovaný aj s úsilím Sovietskeho zväzu a západných Spojencov o získanie oboch krajín pre svoje strategické geopolitické záujmy. Parížska konferencia 1946 sa stala predpolím boja o budúcu podobu európskej politiky a jej hodnôt. Tu sa pomaly stierala línia medzi víťaznými a porazenými krajinami a dominantnou sa stávala príslušnosť k mocensko-politickým blokom.
Kniha sa venuje prioritne československo-maďarskému kontextu činnosti mierovej konferencie a udalostiam, ktoré súviseli s konferenciou a prípravou oboch štátov na mierovú konferenciu. Práca je výsledkom dlhoročného systematického výskumu.
OBSAH
I. KONIEC DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY A POSTAVENIE
ČESKOSLOVENSKA A MAĎARSKA V EURÓPSKEJ POLITIKE
Predpoklady a východiská riešenia historických konfliktov
medzi Československom a Maďarskom
Formovanie československej politiky k maďarskej menšine
a Maďarsku po oslobodení
II. ČESKOSLOVENSKO A MAĎARSKO PRED MIEROVOU
KONFERENCIOU
Československé a maďarské medzinárodnopolitické rokovania
pred Parížskou konferenciou a predkonferenčné očakávania
Komisia pre výskum vlastivedných otázok
Pokusy o návrat slovenského kultúrneho dedičstva –
Zbor pre otázky reštitúcie kultúrneho majetku zo Slovenska
Príprava Československa a Maďarska na mierovú konferenciu
Príprava Maďarska na mierové rokovania
Príprava Československa na mierové rokovania
III. PARÍŽSKA KONFERENCIA 1946
Návrh (draft) mierovej zmluvy a pripomienky
k mierovej zmluve
Organizácia mierovej konferencie
Zasadania pléna mierovej konferencie, Politickej
a teritoriálnej komisie pre Maďarsko a jej subkomisií
Problematika kultúrneho dedičstva
a mierová zmluva – Subkomisia pre archívy – Maďarsko 2
Ostatné komisie
IV. PO MIEROVEJ KONFERENCII
Vývoj československo-maďarských vzťahov
a dôsledky rokovaní v Paríži (október 1946 – február 1947)
Problematika kultúrneho dedičstva
po skončení mierovej konferencie
V. MIEROVÁ ZMLUVA S MAĎARSKOM – PLNENIE
A NEPLNENIE
Podpísanie mierových zmlúv, ich ratifikácia a dôsledky
pre ďalší vývoj
Spory o kultúrne dedičstvo, spisový materiál a reparácie
Komisia pre kultúrne dedičstvo podľa čl. 11
mierovej zmluvy s Maďarskom
K realizácii článku 24 mierovej zmluvy
Reparácie
Štrbský protokol – mierová zmluva a riešenie
slovensko-maďarských vzťahov, problematiky kultúrneho
dedičstva a vydávania správnych spisov
Článok XIII dôverného dodatkového protokolu
Dohoda o kultúrnom dedičstve
Rokovania o článku 24 mierovej zmluvy
po prijatí Štrbského protokolu